Kto je Tence?
Ani ja sama nemôžem tvrdiť, že to na 100% viem. Avšak pokúsim sa vám stručne opísať o koho ide.
Tence [tens]- alter ego štrnásťročného dievčaťa z východného slovenska, priezvysko zamlčím.
"Štrnásťročné dievča z východného slovenska"- Jana F., flegmatická, prostoreká, aktívna ľudská bytosť so zvýšenou mierou používania sarkazmov. Medzi jej záľuby patrí čítanie kníh, kreslenie, skateboarding, korčuľovanie, počúvanie hudby, futbal a v (ne)podstatnom rade aj blogovanie. Prvý blog mala už v jej desiatich rokoch. Hlavnou témou jej prvého blogu bol jej obľúbený anime seriál Naruto, blog ju po mesiaci omrzel, a bez toho aby dala návštevníkom vedieť ho zmazala. Postupne sa dostala k iným anime seriálom, a založila si blog o nich (v poradí druhý). No, samozrejme, po dvoch týždňoch ho zmazala, zasa bez rozlúčky, ako vždy. Potom nasledovalo niekoľko autobiografických blogov, postupne sa naučila písať rýchlejšie, lepšie formulovať vety a v prípade potreby sa trocha pohrať s photoshopom. Ten si (mimochodom) pred troma mesiacmi odinštalovala, ale ak niečo súrne potrebuje použije free internetovú verziu. V troch rokoch si rozbila peru o skriňu. Nedalo sa to zašiť a v ústach má dodnes jazvu. Keď mala päť, uhryzol ju do ľavej ruky kríženec zlatého retrievera pri hre. Zachovala sa jazva. V ôsmych rokoch niekoľkokrát v priebehu letných prázdnin spadla z bicykla a následne si zdrela polovicu tváre na asfaltovej ceste, jeden krát z toho narazila s hlavou do auta neznámej osoby, a tým si spôsobila hrču na čele, do ktorého sa jej po zahojení zaryl kameň. Ako? -spadla, keď šla so svojou sestrou na kolobežke. Kameň bol vyberaný už v priebehu 'hojenia', keďže nebolo veľmi vidieť že tam je nejaký cudzí predmet. O to viac to pri vyberaní bolelo. Jazvu má, samozrejme, nad pravým okom doteraz. Po začatí školy si rozbila ľavé koleno na kamenných schodoch, neďaleko vstupných dverí do jej domu, jazva sa zachovala.
Áno, veľmi rada o sebe píšem v tretej osobe, a ešte radšej sa vykresľujem ako nemotorné izee. No pravdu povedané, všetky jazvy popísané hore sa na mne naozaj zachovali, + neaké ďalšie, ktorých pôvod ani nepoznám :). Vždy ma doma mali za desať chlapcov. Malé päťročné dievčatko, ktoré trhá hlavy bábikám a hrá sa s autíčkami, to doma v tej dobe veľa ľudí (vraj) nemalo. Vážne, autá ma bavili viac, ako aj vysedávanie s otcom v garáži pri tom, ako opravoval auto. Vždy som uprednostnila (a vždy uprednostním) prevážanie sa po lese na jeepe, pred nejakými babskými ohováračkami. Kedysi som chodila aj na karate, o to viac som počúvala, že som sa mala narodiť ako chlapec. Ale to by mi nevyhovovalo. Alebo, ktovie, keby som bola chalan možno hej. Život ma naučil brať ho taký aký je, nemenila by som na ňom nič, pretože takto si to 'niekto tam hore' želal, a takto to aj ostane :). Občas som dosť výbušná, inokedy sa mi nič nechce, ale na nikoho sa nehrám. Berte ma, prosím s rezervou :).
 |
S Aerin a mokrými vlasmi ;)
|
